Vidíme to denne, deje sa to, je ako to pseudorealita veľkej časti populácie. Ľudia sa nechávaju strhávať davom v snahe zapáčiť sa. Nutkavá tužba "CHCENIA" odprezentovať sa najnovšími zábermi toho, čo v nedávnej dobe zažili. Motivácia zdieľania, sledovania, lajkovania, komentovania a stále sa opakujúceho sledovania, kto, čo, kedy, kde a s kým ...
Vtipné situácie každodennej reality, keď sa človek (možno nechtiac, neuvedomujúc si to) predáva ostatným v snahe ukázať svoje aktivity, kde všade bol a s kým. Je za tým túžba po uznaní, túžba po pocite (pseudo)hodnoty? Robí to pre ten pocit, ktorý zažíva počas čakania na LAJKY? Predáva svoju osobnú zónu a ponúka sa odprezentovaním svojich najkrajších momentov....?
Prečo to ľudia robia? Prečo si tie najkrajšie chvíle nenechajú iba pre seba, alebo pre tých blizkych, ktori TAM boli pritomní? Ten pocit jedinečnosti okamihu by predsa bol o to vzácnejší a intenzívnejší. Bol by uchovaný. Tak to cítim.
Je to ako dvojsečná zbraň. Na jednej strane zdieľanie momentov a na druhej strane skryté očakávanie, že aj ten druhý bude zdielať. A v prípade, že nezdieľa, nežije. Je vylúčený z kruhu. Nestotožňuje sa s vačšinou. Pošliapme po tom, čo vytŕča z davu. Ľudia majú prirodzenú tendenciu správať sa egoisticky a domýšľať si veci, ktorá nemusia byť pravdivé. Nezmyslenou spleťou rôznych situácii tak ubližujú sebe a okoliu.
*******
Naozaj, je krásne opatovne prežívať tie pocity, ktoré sa spájajú s pozitívnymi okamihmi a pripomínať si stav, ktorý už je minulosľou. Mali by sme však uváženejsie vyberať obecenstvo.